Čo je to ten "Dwarf Fortress"?

Hra Dwarf Fortress je nenápadný klenot. Fascinujúca, vplyvná, no málokto o nej vôbec počul. Tento článok sa pokúsi čo-to o nej objasniť, bez ohľadu na to či, milý čitateľ, sám patríš k hráčom alebo nie.

Dnes, keď denne vychádzajú tucty hier, je pochopiteľné, ak sa tvrdenie o originalite Dwarf Fortress (celým menom Slaves to Armok: God of Blood Chapter II: Dwarf Fortress, čiže Otroci Armoka: Boha krvi Kapitola II: Trpaslíčia Pevnosť) stretne so skepsou. Čo je na nej také zaujímavé? Prečo je relatívne neznáma? A ako sa dostala medzi prvých kandidátov, keď sa Múzeum moderného umenia v New Yorku v roku 2012 rozhodlo zaradiť do svojej kolekcie videohry?

Dwarf Fortress je hra neskutočne komplexná - až natoľko, že nie je možné stručne opísať, čo všetko obsahuje. Preto aj píšem tento článok - priveľakrát som sa o to v konverzácii pokúsil a zistil, že neviem len tak z voleja odkomunikovať, čo si človek vlastne má predstaviť. Nie je to pokus presvedčiť vás, aby ste ju sami skúsili. Rozpráva svojské príbehy, ponúka mnoho výziev, dokonca je úplne zadarmo; no napriek tomu to nie je hra pre každého. Toto je môj mierne chaotický pokus poskytnúť náhľad do jej sveta.

Komplexita

Dwarf Fortress je simulácia sveta, v ktorom sa hráč snaží starať o kolóniu trpaslíkov. Parta siedmych dobrodruhov vyrazí na nové miesto, aby založila novú kolóniu a vybudovala si svoju verziu raja na Zemi (ha ha ha). Trpaslíkov neovládame priamo, iba zadávame úlohy, ktoré by mali byť vykonané a dúfame, že sa k tomu eventuálne dostanú. Ak sa kolónii darí, postupne prichádzajú noví migranti, rodia sa deti a populácia utešene narastá.

No nie je všetko na ružiach ustlané. V niektorých častiach sveta osídľovanie sťažuje divoká zver. Niekedy stačí, aby sa niektorý z trpaslíkov v hostinci príliš opil a pobil sa s gnómom, alebo urazil vyslanca obchodnej karavány, a zrazu máte na krku šarvátku. Alebo vojnu. Alebo genocídu.

Jednoduché to nemá ani sám hráč. Hra totiž po jej začatí vyzerá nejak takto:

Áno, tam kde bežná hra by mala grafiku, šiel vývojár cestou najmenšej námahy. Preto namiesto toho, aby obetoval spústy času na kreslenie obrázkov proste použil na reprezentáciu jednotlivých objektov písmenká. (Mimochodom za hrou stoja len dvaja chlapíci - programátor Tarn "Toady One" Adams, ktorý to celé nakódil, a jeho brat Zach, ktorý mu pomáha s dizajnom.)

Našťastie to nie je jediná možnosť - fanúšikovia dorobili viaceré varianty na skrášlenie grafiky a písmenká nahradili obrázkami. (Veľkú časť čara tejto hry majú na svedomí fanúšikovia - o tom neskôr.) Takže to môže vyzerať aj takto:

Alebo, ak ste odvážni, dokonca aj takto:

Ešte aj úvodná animácia je v textovej grafike.

Hra sleduje a dôkladne simuluje všetko - od vzhľadu, fyzického stavu či nálady trpaslíkov, divokej zveri, simuluje počasie, diplomatické vzťahy s okolitými národmi, po reprodukčné cykly domácich zvieratiek a neskutočné množstvo iných vecí.

Je to hra, kde môžete postaviť nedobytnú pevnosť (a v tomto kontexte sa pod pevnosťou väčšinou myslia pevnosti vykopané do úbočia hory, podobne ako to robili trpaslíci z Pána Prsteňov) obohnanú vodnou priekopou a potom pohorieť na tom, že niečo kontaminovalo zdroj pitnej vody.

Alebo, že trpaslíci dolovali drahé kamene príliš entuziasticky a prekopali sa do jaskyne, kde bolo uväznené niečo, oproti čomu je balrog z Pána prsteňov len handrovou bábkou.

Alebo, že sa do pevnosti votrie upír, skántri zopár obyvateľov, tým spôsobí medzi obyvateľmi nevraživosť a podozrievavosť. Prepuknú procesy a vyšetrovania a vzájomné obviňovanie a nakoniec všetci zhynú v bratovražedných bojoch. (Ak sa upír pri vyšetrovaní hlúpo pokúsi zvaliť vinu na hus, môže to dopadnúť pre neho zle.)

Alebo nejaký dobrák len tak položí do verejnej knižnice knihu o nekromancii, iný neborák ju skúsi čítať a skôr než sa nazdáte je celá pevnosť zamorená prízrakmi.

No povedzme, že všetko prekonáte a život ide ďalej. Pokúsite sa zdvihnúť morálku tým, že prikážete trpaslíkom vyzdobiť kamenné steny vašich siení umeleckými rytinami. A potom si všimnete, že hra nie len vygeneruje konkrétne popisy každej jednej rytiny, ale že ich obsah často priamo zobrazuje udalosti, ktoré sa stali počas vašej hry. (Nakoniec to dopadne tak, že budete mať jedáleň vyzdobenú obrazmi trpaslíkov, ktorých práve hrdúsi upír. 😁)

Na rozdiel od bežných hier ale nič z tohto nie je predurčené, dopredu pripravené a čakajúce na chvíľu, kedy o to hráč zakopne (alebo ako sa hovorí v hernej hantírke: naskriptované). Hra "len" obsahuje mechanizmy, z ktorých aj takéto zložité scenáre vzniknú samé ako vedľajší efekt simulácie. Môže sa stať, že po desiatke hodín stavby pevnosti nenarazíte na nič z týchto vecí - určite vás ale postretnú nejaké iné. Možností je tak veľa, že ich nie je možné pokryť všetky, vďaka čomu vznikol ďalší fenomén: historky z hrania. V komunitách okolo hry a v stránkach ako DFStories ľudia bežne píšu príbehy zo života svojich trpaslíkov. Paradoxne, toto je hlavný spôsob ako sa ja (a mnohí ďalší) s touto hrou stretáme. Jej hranie je neskutočne náročné - na čas, znalosti, ale aj výkon počítača. No je pomerne ľahké nájsť príbehy, ktoré vám podajú zaujímavosti z deja záživným, často aj ilustrovaným spôsobom.

Tu sú odkazy na niekoľko z nich, aj keď sú žiaľ všetky v angličtine.

• Jedným z prvých známych príbehov je Boatmurdered. Ľudia na Dwarf Fortress fóre sa dohodli, že každý  z nich bude správcom pevnosti jeden rok a potom odovzdá žezlo inému hráčovi. Síce majú problém s agresívnymi slonmi, na druhej strane ale majú núdzový ochranný mechanizmus ktorý pred brány pevnosti vyleje tony lávy z vnútra hory.
  
  Použijú ho uprostred záplavy.
  
  Steny pevnosti budú už navždy zdobené výjavmi slonov a trpaslíkov variacich sa v oblakoch pary.
• Ten príklad s knihou nekromancie v knižnici sa v Adventure Mode (pozri nižšie) stal Ssethovi, ako (pomedzi iné historky) opisuje v tomto videu.
• Bronzemurder, krásne ilustrovaný príbeh trpaslíkov, ktorí kopali príliš hlboko.

• Oilfurnace rovnako ilustrovaný od toho istého autora ukazuje osud pevnosti, ktorá doplatila na pýchu svojich pohlavárov. Starosta totiž trval na razení mincí zo vzácneho kovu adamantina, ktorý sa vyskytuje len veľmi hlboko. Neboráci trpaslíci sa prekopú až na hranicu pekla, utopia sa v záplave démonov, a nakoniec sa pokúsia zachrániť situáciu aktivovaním mechanizmu samozničenia, ktorý hráč do svojej pevnosti prezieravo zabudoval. (Osobne som DF hral niekoľko desiatok hodín, ale ako by som urobil niečo takéto ani len netuším.)
• Z úplne iného súdka, veľa perál sa dá nájsť aj na TVTropes stránke s citátmi.
• Potom tu bola tá divná epizódka, kde sa použili kosti morských víl na... alebo viete čo, túto pre istotu vynechajme. Toady hru radšej upravil (nerfol) tak, aby sa nedala zopakovať.👻

Stvorenie sveta

Na začiatku som spomenul, že sa trpaslíci niekam vydajú založiť pevnosť; bolo to ale značné zjednodušenie. Hráč musí najprv vytvoriť svet. Určí si jeho veľkosť, bohatstvo na minerály, počet civilizácii a divokých zvierat... a dĺžku histórie. A potom čaká. A čaká. Chvíľu to totiž bude trvať.

A trvať to bude preto, lebo hra si dáva záležať. Najprv vygeneruje geografické črty, biómy, geologickú stavbu. Potom simuluje tvarovanie geografických prvkov zrážkovými tieňmi, korytami riek, a neviem  čím všetkým ešte. Je toho dosť na samostatný článok.

Potom začne simulovať históriu. Default nastavenie určuje dĺžku histórie na 250 rokov - ak veľmi chcete, môžete to posunúť až na 1050. Hra bude počítať spoločenský a politický vývoj týždeň po týždni. Budete môcť zistiť, ktorý vládca vládne v ktorej časti sveta, kto boli jeho predkovia, akých bohov uctievali. Kde bol aký hrdina a aký boj. Občas nájdete opustené pevnosti, z ktorých už ľudia odišli. Na obrázku vyššie vidieť, že hra vyhodnotila desiatky tisíc postáv a takmer pol milióna historických udalostí.

A v týchto systémoch leží krása ich hry, v systémoch schopných za pár minút vygenerovať svety bohatšie než celé niektoré herné série.
- Polygon

Pozorný čitateľ si mohol všimnúť, že názvy príbehov v predošlej sekcii sú na pohľad zvláštne. Je to tým, že hra názvy bytostí, osôb aj miest generuje - vždy v jazyku, ktorým hovoria obyvatelia danej lokality. Takže hra pri tvorbe sveta určila, že miesto, kde sa trpaslíci rozhodli usadiť, sa v ich jazyku volá Koganusân, čo je po anglicky práve "Boatmurdered". Hráči tieto názvy potom preberajú.

Keď je svet pripravený, môžete si vybrať kam chcete ísť skúsiť šťastie a vyraziť osídľovať neprebádané územia. Tu ale hru samotnú zanecháme a pozrieme sa na komunitu, ktorá sa okolo nej vytvorila.

Fandom

Dwarf Fortress si musíte zahrať, aby ste naozaj pochopili šialenstvo jeho tvorcov - a jeho najväčších fanúšikov.
- WIRED

Ako som spomenul hneď na začiatku, Dwarf Fortress je hra fascinujúca, ale nie zrovna používateľsky prívetivá. Našťastie, niektorí fanúšikovia sú rovnako kreatívni, šialení a chytrí, ako jej autor - a tak hru začali hackovať, modifikovať a vytvárať pre ňu rôzne nástroje.

A tak napríklad pribudli rôzne grafické balíčky, či dokonca 3D vizualizácia Stonesense, z ktorých obrázky sú vyššie. Pribudol Soundsense, ktorý podľa diania hry spúšťa soundtrack - nahratý fanúšikmi. Pribudol nespočet pluginov, ktoré zlepšujú rôzne veci, ako napríklad ovládanie, dokonca pomocou myši. (To som síce tiež skúsil, ale prišlo mi to príliš... avantgardné. Ďakujem, ostanem radšej pri klávesnici. 😛)

Manažovať povolania, preferencie a iné vlastnosti trpaslíkov nie je žiadna brnkačka; preto prišiel nástroj Dwarf Therapist, oddelená aplikácia ktorú spustíte keď hra už beží. Tá vám zobrazí všetky potrebné informácie a umožní ich aj aktualizovať v hre samotnej.

Ručne vytvárať veľa opakujúcich sa štruktúr, napríklad 40 totožných izieb, tiež nie je žiadna brnkačka a ešte to aj dlho trvá. Preto prišli Quickfort a Chromafort - nástroje, ktoré vám umožnia miestnosti nakresliť napríklad v Exceli a potom ich "opečiatkovať" do hry. Tí, ktorí si dokážete predstaviť ako náročné je zmapovať cudziu aplikáciu dosť dobre na to, aby ste vedeli bezpečne modifikovať obsah jej pamäte za behu isto oceníte, ako náročné tieto kúsky sú.

Vyznať sa v tomto všetkom a korektne to "rozbehať" by bola náročná úloha. Preto našťastie existuje ešte aj Lazy Newb Pack, ktorý väčšinu z toho automatizuje. Stačí nainštalovať, trocha nastaviť a hra beží. Na screenshote nižšie môžete vidieť, ako to vyzerá ak spustíte všetko naraz na dvoch monitoroch: na ľavom displeji beží Lazy Newb, Stonesense, Dwarf Therapist a DFHack; na pravom hra samotná. Mať dva displeje nie je nutné, ale vždy to pomáha. 😁

Môj obľúbený autor hudby pre Dwarf Fortress je Simon Swerwer. Svoje príjemné gitarové skladby občas sprevádza textami v jazyku trpaslíkov, po tvorcovi pomenovanom Toadese. Moja obľúbená je napríklad Tankard Basher.

Áno, vlastnej clivej piesne sa dočkal aj slávny Boatmurdered.

Svetlé zajtrajšky

Vývoj hry stále beží, a k dispozícii je od jej prvého vydania v roku 2006 zadarmo. O nápady nie je núdza. Toady napríklad pracuje na pridaní mechaniky "zloduchov", ktorí, keď si na vás zasadnú, máte problém: budú sa do pevnosti snažiť posielať špiónov a sabotérov, navádzať trpaslíkov na spreneveru. Pribudnú bohatšie možnosti vzťahov, pribudnú náboženstvá, vylepšené obchodovanie...

Toľko času tomu môžu tvorcovia venovať iba vďaka štedrosti fanúšikov, ktorá ich živí: minimálne Toady sa DF venuje na plný úväzok a prijíma dobrovoľné príspevky od komunity hráčov. Keď som začal písať tento odstavec, chcel som napísať, že zarobí aj okolo 4 000 dolárov mesačne, no šiel som radšej overiť, či je to stále pravda. Na moje značné prekvapenie, dary ešte výrazne stúpli: podľa posledného reportu už od mája nikdy neboli pod 9 000 dolárov. Vcelku pôsobivé.😳(Aspoň myslím, že to sú najnovšie dáta, to fórum má vskutku nemožné hľadanie. Našťastie tie podstatné veci nejaká dobrá duša vždy postne na príslušný subreddit, čo je tiež veľmi zaujímavé miesto.) Ak prispejete, môžete od autorov dostať obrázok načmáraný voskovkami aj s podpisom. Umelecké skvosty.

V pláne je ešte ďalšie zlepšenie: na Steam aj Itch má byť niekedy v hmlistej budúcnosti síce za poplatok, ale zato aj s vylepšenou grafikou a hudbou. Ktovie, možno to pomôže sprístupniť hru masám. Okej, možno nie zrovna masám, ale aspoň väčšej časti hardcore hráčskej komunity.

Chcete si hru skúsiť hneď? Navrhujem začať Lazy Newb Packom odtiaľto. Ako vždy, bezplatne.

Hlavne nezabudnite: Losing is Fun.

úvodný obrázok prevzatý odtiaľto.