Platiť za žurnalistiku?

Dobre spracované a spoľahlivé správy boli dôležité vždy, no obzvlášť v poslednej dobe, keď sa stále viac (nie len) cez sociálne médiá šíria nepravdivé a zámerne manipulatívne správy. Už dlhšie som zvažoval, že žurnalistiku podporím aj finančne. Lenže: koho vybrať?

Dlho som sa nevedel rozhodnúť. Zo slovenských periodík pravidelne čítavam Hospodárske noviny a Denník N, ktoré dostávam do rúk v papierovej podobe bezplatne. Po niekoľkých mesiacoch som si uvedomil, že sa mi páči ladenie aj smerovanie Denníka N - takže si na najbližšiu dobu predplatím online verziu a uvidíme. Je síce pravdepodobné, že zostanem pri čítaní papiera a online prístup použijem minimálne alebo vôbec - ide skôr o princíp. Ak nie som ochotný dať pár eur mesačne za kvalitný obsah[1], ťažko sa budem môcť sťažovať, ak zrazu zistím, že žiaden už nie je.

Pár dní dozadu som ešte narazil na Blendle - holandský počin, ktorý nedávno expandoval do Francúzka a Nemecka a teraz aj do Spojených štátov. Dozvedel som sa o ňom len predvčerom, z rozhovoru na Global Editors Network, kde jeho spoluzakladateľ, Marten Blankesteijn, vyslovil zaujímavú myšlienku:

Nikto nechce platiť za novinky. Ale veľa ľudí chce platiť za skvelú žurnalistiku.

Nikdy som sa nad tým nezamýšľal z tohto uhla pohľadu, ale súhlasím. A prístup, ktorý zvolil Blendle, je mi viac než sympatický: agregujú články z rôznych novín a časopisov, zobrazujú na ne náhľad a ak vás nejaký zaujme, môžete si ho (osve) kúpiť. Ceny sú nastavené veľmi dobre: pohybujú sa cca od $0,15 do $0,6. Mám pocit, že najčastejšie som platil $0,25. A dokonca vám pri registrácii dajú $2,5 kredit zadarmo a pri nespokojnosti s článkom ponúkajú možnosť vrátenia peňazí.

Už toto samo o sebe je dosť na to, aby si Blendle zaslúžil pozornosť. No on k tomu všetkému ešte ponúka aj prepracované používateľské rozhranie, v ktorom je čítanie naozaj pohodlné. Všade sa dá dostať na pár klikov, pri článkoch je odhad času potrebného na čítanie, progress bar, automatické zapamätanie pozície v článku pre prípad, že prerušíte čítanie a vrátite sa neskôr, a viaceré ďalšie vychytávky.

Som príjemne prekvapený, ako dobre to celé vyzerá. Rozhodne odporúčam Blendle skúsiť.


  1. Na posúdenie objektivity média mám "super objektívnu" metódu: keď raz za čas čítam niečo, s čím úplne súhlasím, aj niečo, pri čom mi vrie žlč, beriem to minimálne ako znamenie, že nie som zavretý vo filtračnej bubline. 😝 ↩︎