Po Banskej Štiavnici s kočíkom

Nedávno sme sa s rodinou vybrali na výlet. V Štiavnici som naposledy bol ešte ako malé decko a nepamätal som si takmer nič, takže objavovať rozhodne bolo čo. Tento príspevok je stručný sumár vecí, ktoré sa oplatilo vidieť - pre prípad, že by to niekoho zaujímalo a pre mňa na osvieženie pamäti o pár rokov, keď sa tam budem vracať s väčšími deťmi.

Najprv ubytovanie: ubytovali sme sa cez Airbnb, konkrétne tu - a boli sme veľmi spokojní. Mali sme k dispozícii celé poschodie domu - dve veľké izby, kúpeľňa a záchod oddelene, kuchyňa. Všetko bolo čisté a príjemne zariadené. V kuchyni bolo všetko potrebné a aj niečo navyše - taniere, hrnce, šálky, vínové poháre, dokonca aj rýchlovarná kanvica, mikrovlnka a moka kávovar (resp. pre kávových expertov koťogo). Jediné, čo sa nám nepáčilo, boli viaceré výpadky teplej vody. Dom je umiestnený kus od centra, takže bez auta by to bolo ďaleko a hlavne stále do kopca. Našťastie bolo k dispozícii parkovanie priamo vo dvore. Zhrnuto a podtrženo: do BS sa isto budeme chcieť vrátiť a je veľká šanca, že nebudeme hľadať ubytovanie a pôjdeme rovno sem.

Náš najmenší je ešte v kočíku, takže náučné chodníky, hrady a podobné veci sme odložili na inokedy. Našťastie je tam beztak dosť čo robiť - navštívili sme napríklad historické kostoly aj s výkladom histórie za dobrovoľný príspevok, slávny trotuár s kopou malých obchodov a kaviarní, botanickú záhradu s urastenými sekvojami aj neďaleké Počúvadlianske jazero. Za pozretie rozhodne stojí aj Antikvariátik s veľkým výberom platní aj kníh, ktorých ceny sa pohybovali od 30 centov až po stovky či tisíce eur, alebo rôzne obchody s ručne robenou keramikou či porcelánom. Pri plánovaní výletu pomôže aj táto fajn stránka.

Bol som veľmi príjemne prekvapený celkovo vysokou úrovňou služieb: všetko fungovalo ako malo a personál bol milý. Nikdy sme nemali problém nájsť reštauráciu či kaviareň aj s detským kútikom. Ceny boli primerané. Aj parkovanie mali vyriešené pomerne férovo: bezplatné záchytné parkovisko kus od centra, s parkovacími miestami smerom do centra postupne zdražovanými.

Z konkrétnych podnikov sme skúsili a môžeme odporúčať napríklad reštaurácie Tulsi a Monarchia, kaviareň Divná pani (ich tekvicový koláč Red Velvet bol famózny) či čajovňu Klopačka: tá má veľmi dobrú povesť a zdá sa, že plne zaslúžene. Čaje majú dobré, no hlavným zážitkom pre mňa bola arabská káva varená v džezve s mätou - určite si ju tam ešte pôjdem dať.

Ak prídete s kočíkom, pripravte sa, že do kopca nebudete musieť tlačiť iba vtedy, keď sa budete snažiť zabrániť mu skotúľať sa z kopca dole. Väčšina vecí je dostupná, ale často treba preklenúť zopár schodov. A čo sa hradu týka - prišli sme na ten starý, vošli cez bránu, rozhliadli sa a skonštatovali, že prídeme nabudúce.