Sherlock a "silné názory slabo držané"

Pred časom som objavil seriál Elementary (český názov “Jak prosté”). Ide o prekvapivo kvalitnú americkú reinterpretáciu príbehov o Sherlockovi Holmesovi, zasadenú do moderného New Yorku. Vyzdvihnúť by sa dalo mnoho jeho aspektov. Všetky postavy sú zaujímavé a dobre vykreslené. Napriek tomu, že z Watsona sa stala žena (Joan), tvorcovia sa vyhli hlúpym ľúbostným klišé a dynamiku ich vzťahu vykresľujú veľmi podarene a uveriteľne. Dejová linka pretkaná cez celú sériu je zaujímavá a dostatočne nepredvídateľná. No nič z toho nie je náplňou tohto článku: tou je jeden aspekt prístupu Sherlocka k vyšetrovaniu zločinov. (Žiadne spoilery nebudú.)

Sherlock a Watson v Elementary

Po pár epizódach si pravdepodobne všimnete, že v priebehu vyšetrovania Sherlock často niekoho krivo obviní, len aby v zápätí zmenil názor a pokračoval v hľadaní. Silno to pripomína princíp, ktorý je nazývaný “strong opinions weakly held” alebo “silné názory slabo držané.”

Čo to znamená? Pod silným názorom si predstavme jednoznačný, vyhranený postoj ku konkrétnej otázke. Slabé názory, z ktorých nič užitočné nevyplýva, sú pre rozhodovanie človeka zbytočné; je preto lepšie ich buď doviesť do užitočnej podoby alebo sa ich zbaviť^[1]. No pre efektívne konanie je dôležité na vlastných názoroch a presvedčeniach príliš nelipnúť. To je pre mnohých z nás ešte náročnejšie, než dať si tú námahu s formuláciou premysleného názoru: často sa svojej predstavy o svete neradi vzdávame aj po konfrontácii s dôkazom o jej nesprávnosti. Ak by vyšetrovateľ trval na svojej hypotéze o vrahovi, ktorý však má nezvratné alibi, riešenie prípadu by sa len spomalilo.

Oba tie prvky sú nutné. Nemalo by význam zhromažďovať informácie, ak by sme na ich základe nekonali. Na príklade Sherlocka: Na začiatku prípadu zhromaždí informácie, pokúsi sa na ich základe formulovať hypotézu a ak má pocit, že našiel páchateľa alebo stopu, okamžite koná. Sám si uvedomuje, že je šanca, že sa zmýlil, ale to ho neodradí. Svoju hypotézu čo najskôr potvrdí alebo vyvráti. A ak ju vyvráti, zahodí ju – bez ohľadu na to, koľko námahy stálo sa k nej dopracovať alebo aké nádeje do nej vkladal. (Býva to aj vizuálne ilustrované odstránením starých materiálov zo steny a ich náhradou novými.)

Jedným z vedľajších efektov je, že sa na prvý pohľad často mýli. Snáď neprejde epizóda bez toho, aby niekoho nevinného neobvinil z vraždy alebo dvoch. No práve preto, že svoje názory núti do konfrontácie s realitou, je efektívny. Tento prístup nie je užitočný len pre fiktívnych detektívov; benefitovať môže každý, komu sa chce trochu rozmýšľať.